1. lekcia Začiatočníci

 

• podstatné meno : je každé slovo, na ktoré sa pýtam otázkou „Kto?“ alebo „Čo?“, napríklad : „Kto (je to)? – Chlapec.“ , „Čo (je to)? – Dom.“ Atď.

• prídavné meno : je každé slovo, na ktoré sa pýtam otázkou „Aký?“, „Aká?“, alebo „Aké?“, napríklad : „Aký (je ten dom)?- Vysoký.“, „Aká (je tá budova)? – Vysoká“, „Aké (je to dievča)? – Vysoké.“, atď.

• samohlásky sú : a, e, i, o, u , y spoluhlásky je všetko ostatné

• ukazovacie zámená sú slová, ktoré používam keď ukazujem na niečo alebo niekoho (tiež ich môžem použiť aj namiesto podstatného mena, napríklad: „Toto auto je pekné.“, alebo stačí povedať „Toto je pekné.“)

• oznamovacie vety sú tie, ktoré sa končia bodkou; niečo nimi oznamujem (napríklad: „Toto je jablko.“)

• opytovacie vety sú tie, ktoré sa končia otáznikom; niečo sa nimi pýtam (napríklad: „Je toto jablko?)

• záporné vety sú opakom kladných viet (napríklad:“ Toto je jablko.“= kladná veta, „Toto nie je jablko“= záporná veta, atď)

• slovosled je postupnosť alebo poradie, akým sa ukladajú slová do vety

 

• ŋ : vyslovuje sa ako „N“ a „K“ spolu (podobne ako v slovenských slovách banka, Anka, atď.)

• ə : vyslovuje sa ako tlmené „E“ (podobne ako keď sa zamyslíte nad niečim)

• æ : vyslovuje sa ako „E“ s otvorenými ústami

• ð : vyslovuje sa ako „Z“ s jazykom medzi zubami

• θ : vyslovuje sa ako „S“ s jazykom medzi zubami

 

• neurčitý člen sa používa pred podstatnými menami(kto?čo?), napríklad: dom= a house , chlapec= a boy, atď.

• neurčitý člen môže mať tvar „a“ alebo „an“ (vyberám podľa toho, či na začiatku slova, pred ktorým ho chcem použiť, sa VYSLOVUJE samohláska alebo spoluhláska), napríklad: a letter, an orange, atď.

• ak má podstatné meno pred sebou aj prídavné meno (aký?aká?aké? - napríklad „veľké jablko“), neurčitý člen vyberám podľa toho, či sa prídavné meno (v tomto prípade slovíčko „veľké“) začína vyslovovať samohláskou alebo spoluhláskou (napríklad „ an apple“, ale „ a big apple“ , atď.)

• nepoužíva sa pred vlastnými menami (vlastné mená sú napríklad Peter, Martin, atď., POZOR: aj slovo angličtina= English je svojim spôsobom vlastné meno- akoby vlastné meno jazyka)

• používa sa, keď prvýkrát spomínam niečo, alebo keď spomínam niečo, čo nie je bližšie určené

• neurčitý člen sa neprekladá (keď už, tak vo význame „nejaký, nejaká, nejaké“)

 

• ukazovacie zámená používam, keď chcem na niečo ukázať (napríklad:“Toto je auto a tamto to je jachta = This is a car and that is a yacht.“)

• v angličtine sa používajú aj skrátené tvary: that is= that’s, is not= isn’t; POZOR: nie všetko má skrátený tvar: „this is“ nikdy neskracujte na „this’s“

• otázky tvorím prehodením slovosledu (napríklad “This is a car. - Is this a car?“)

• záporné vety tvorím pridaním slovička „not“ (napríklad „This is a car. - This is not a car. = This isn’t a car)

Oznamovacia veta:

 

This That

is

Čo? / Kto?

 

 

Opytovacia veta:

 

Is

this that

Čo? / Kto?

 

 

Záporná veta:

 

This That

isn’t

Čo? / Kto?